Vraj po vstupe do Únie dostávame viac, ako dávame. Piketty tvrdí, že to nie je pravda - Slovakia2 Kontakt: 9612497@mail.ru.................................................... - UNREGISTERED VERSION

Перейти к контенту

Главное меню:

Vraj po vstupe do Únie dostávame viac, ako dávame. Piketty tvrdí, že to nie je pravda

NOVINKY


1.
MENU   2. NOVINKY  3. VIDEO-NOVINKY   4. slovakia.wlad.eu

Vraj po vstupe do Únie dostávame viac, ako dávame. Piketty tvrdí, že to nie je pravda

Portál Euro.cz zverejnil komentár, kde sa na základe myšlienok Thomasa Pikettyho spomína príjmová nerovnosť Západu a Východu. Autor bestselleru „Kapitál v 21. storočí“ tvrdí, že priepasť medzi oboma časťami Únie sa zväčšuje.

V roku 2013 vydal francúzsky ekonóm Thomas Piketty knihu, ktorá otriasla ekonomickou verejnosť. Jej ohlas zasiahol aj laikov a vzbudil verejnú diskusiu

Ťažiskovou témou Kapitálu v 21. storočí je vznik nerovnosti v spoločnosti. Piketty je toho názoru, že dôvodom je stav, keď je percentuálny výnos z kapitálu vyšší než percentuálny rast ekonomiky. Riešenie potom vidí v zavedení dane z majetku miesto dane z príjmu.

Svetoznámy ekonóm pokračuje ďalej v rozpracovávaní svojich myšlienok. Staré unijné krajiny si myslia, že oni financujú rast a rozvoj tých posledných prijatých členov. Naopak, nové členské krajiny obviňujú tie staré z „vysávania ekonomiky„.

Zdalo by sa, že pravdou je závislosť krajín, ako Slovensko alebo Česko od eurofondov, ktoré tvoria obrovskú zložku príjmovej časti rozpočtu.

Západné krajiny sú cez Eurofondy čistí platcovia
V roku 2016 Nemecko prispelo do zpočtu Únie 11 miliárd eur a Francúzsko 9 miliárd. Naopak, Poľsko získalo 7 miliárd a Rumunsko 6 miliárd. Diskusie o krátení by sa v Česku len v prípade poľnohospodárov týkali príjmov okolo 2,9 miliardy korún ročne.

Česko má na rozpočtové obdobie 2014-2020 vyhradenú sumu okolo 612 miliárd korún. Samozrejme, krajina aj odvádza peniaze do rozpočtu EÚ, takže portál Euro.cz uvádza čistú pozíciu Česka voči európskemu rozpočtu:

Po odchode Veľkej Británie bude musieť dôjsť k prerozdeleniu platieb, keďže ostrovná krajina bola čistým platcom počas celého trvania svojho členstva v Únii.

Skutočné toky peňazí podľa Pikettyho
V blogu na svojej stránke Thomas Piketty dáva za pravdu krajinám východnej Európy, ktoré tvrdia, že peňažné transfery na Západ sú ďaleko vyššie ako platby z Bruselu

Európa si sama zapríčinila problém prehlbujúceho sa rozdeľovania Západu a Východu. Dôvodom je masívny odliv prostriedkov z východu na západ cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál.

Len v roku 2016 si zahraniční vlastníci firiem v Česku, z ktorých väčšina je zo „starých“ krajín EÚ, na dividendách stiahli 289 miliárd korún, čo bola zatiaľ najvyššia suma. V tom istom roku malo Česko nárok na sumu okolo 90 miliárd korún z Eurofondov.

Európska integrácia síce východnom krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, ale zisky sú z veľkej časti transferované na západ. Vzniká tak pocit koloniálnych pomerov, upozorňuje Piketty.

V skutočnosti, keď preskúmame čísla dostávame iný obraz.

Po páde komunizmu sa západní investori (najmä Nemci) postupne stali majiteľmi značnej časti kapitálu východných európskych krajín. To predstavuje zhruba štvrtinu, ak zoberieme do úvahy kompletnú zásobu fixného kapitálu (vrátane bývania) a viac ako polovicu, ak sa obmedzíme na vlastníctvo firiem (a ešte viac pre veľké firmy).

Výskum Filipa Novokmeta ukázal, že nerovnosť sa vo východnej Európe nezvýšila tak výrazne ako v Rusku alebo v Spojených štátoch. Dôvodom bolo jednoducho to, že značný podiel z vyšších príjmov z východoeurópskeho kapitálu je transferovaný do zahraničia.

V rokoch 2010 až 2016 ročný odlev ziskov a príjmov z majetku (bez príslušného prílevu) predstavoval v priemere 4,7% hrubého domáceho produktu v Poľsku, 7,2% v Maďarsku, 7,6% v Českej republike a 4,2% na Slovensku, čo primerane znižuje národný príjem týchto krajín

Na porovnanie, za rovnaké obdobie boli ročné čisté transfery z Európskej únie (rozdiel medzi celkovým príjmami a príspevkami zaplatenými do rozpočtu EÚ), výrazne nižšie.

Poľsko dostalo 2,7% HDP, Maďarsko 4,0%, Česko 1,9% a Slovensko 2,2%. Ešte raz pripomínáme, že Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia sú čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ vo výške 0,3% – 0,4% ich HDP.

Vedúce ekonomické sily naopak považujú nerovnosť za prirodzenú. Pracujú na predpoklade, že trh a „slobodná konkurencia“ prispievajú k spravodlivému rozdeľovaniu bohatstva. Považujú prevody vyplývajúce z tejto „prirodzenej“ rovnováhy za akt veľkorysosti zo strany víťazov v systéme. Reálne vzťahy sú v skutočnosti vždy zložité, najmä v rámci veľkých politických komunít, ako je EÚ, a nemôžu byť jednoznačne regulované dobrou vôľou na trhu.

Piketty volá po „rozsiahlej intelektuálnej a politickej“ reforme európskych inštitúcií vrátane ich skutočnej demokratizácie, ktorá má priniesť nápravu tejto nespravodlivosti. Ako presne má taký nový začiatok vyzerať, už ale neprezrádza.

Podľa portálu Euro.cz, na ťahu sú odbory
Francúzsky ekonóm pritom nie je jediný, koho táto téma znepokojuje. Objavuje sa pravidelne aj vo voľbách krajín východnej Európy.

Východoeurópski lídri nikdy nevynechajú príležitosť spomenúť, že investori využívajú silnú pozíciu, aby udržali nízke mzdy a udržali nadmerné marže (pozri napríklad nedávny rozhovor s premiérom Česka).

Lenže politici často skončia konštatovaním, že nemajú ako prinútiť akcionárov nechať v krajine peniaze, ktoré tu zarobili. Zavedenie progresívnych či sektorových daní by mohlo podľa nich investorov doslova vypudiť zo zeme.

Objem odtekajúcich dividend by mohlo znížiť zvýšenie miezd v domácich firmách zahraničných vlastníkov.

To by mali mať na starosti odbory. Ich bosovia by ale museli nájsť odvahu trúfnuť si aj na niekoho iného než len (občas) na vládu, konštatuje Euro.cz.


 
 
Назад к содержимому | Назад к главному меню